Delenie detí do skupín v rámci aktivít a hier

Nadväzujúc na materiál, ktorý možno využiť pri rozdelení detí do náhodných skupín by som rád priblížil a rozšíril tému delenia detí do skupín v rámci rôznych aktivít, hier či bežných činností vo vyučovaní.

Spoločne si uvedieme najčastejšie využívané formy delenia detí do skupín, ich výhody a nevýhody, a taktiež sa pozrieme na zaujímavé spôsoby, ktoré dokážu oživiť vyučovací proces.

Jednoduché pomenovania delení nám automaticky vyjadrujú aj ich spôsob. Delenia poznáme voľné (spontánne), poverené (delegované), náhodné, riadené delenie a delenie podľa vlastných preferencií.

Voľné (spontánne) delenie:

• v rámci takéhoto delenia necháme účastníkov aktivity, aby sa rozdelili samostatne.
• Výhoda:
• tvorba skupín, ktoré majú medzi sebou vybudované vzťahy a dokážu spolupracovať.
• Nevýhoda:
• tvorba stále rovnakých skupín,
• v niektorých prípadoch sa môže objaviť chaos, neporozumenie a neschopnosť rozdeliť sa do skupín, čo vedie k strate plynulosti aktivity.
• pri spontánnom delení poznáme aj čiastočné spontánne delenie,
• môžeme ho považovať za vhodnejšiu formu, keďže ňou eliminujeme niektoré vyššie uvedené nevýhody,
• môže tu patriť napr. rozdelenie podľa:
• sedenie v laviciach (rýchla forma delenia, príležitosť spolupráce detí, ktoré majú medzi sebou pozitívne vzťahy),
• farby oblečenia alebo vlasov a i.

Voľné delenie je vhodné využiť pri aktivitách, v ktorých potrebujeme mať istotu takých skupín, ktoré majú medzi sebou pozitívne vzťahy, dokážu spolupracovať a plniť určené ciele.

Poverené (delegované) delenie:

• realizátor aktivity vyberie kapitánov, ktorí si tvoria vlastný tím.
• Nevýhoda:
• táto forma vedie v niektorých prípadoch deti k nadmernému súťaživému správaniu medzi tímami,
• bežnou praxou je, že sa jedná o „voľbu elít",
• pri tvorbe tímu sú vyčleňovaní outsideri skupiny (volia sa až na samotný koniec).

Pri poverenom delení existujú aj výnimky, kedy je takýto druh rozdelenia vhodný. Môžeme ním zistiť vzťahy v skupine, vnímanie jednotlivcov zo strany zvolených detí a zároveň ním podporujeme aj organizačné a strategické myslenie detí.

Náhodné delenie:

• toto delenie je charakteristické vytváraním skupín náhodným spôsobom (napr. rozlosovanie, rozpočítavanie, točiace kolesa, voľba mien v rámci interaktívnych nástrojov alebo využitie skupinových kartičiek či iných vytvorených prostriedkov),
• Výhoda:
• tvorba neustále nových skupín,
• budovanie vzťahov a vzájomného spoznávania,
• rozvíjanie spolupráce v rámci kolektívu a vychádzania s ostatnými účastníkmi.
• Nevýhoda:
• náhodným výberom nedokážeme zabezpečiť rovnováhu schopností alebo vedomostí skupiny (môže sa stať, že jedna skupina bude mať len nadaných matematikov, druhá nadaných športovcov a pod.).

Táto forma je však vhodná, a to najmä v tom prípade, ak potrebujeme prestriedať už zaužívané skupiny alebo sa usilujeme o budovanie nových vzťahov v rámci kolektívu detí. Môžeme ňou zásadne prispieť k tvorbe nových kamarátstiev alebo k posilneniu klímy triedy.

Riadené delenie:

• delenie organizované realizátorom aktivity adresným menovaním jednotlivých členov skupín,
• Nevýhody:
• môže vyvolávať negatívne pocity v účastníkoch (napr. pocit nespravodlivosti, pasivity),
• odmietanie zvolených skupín,
• nízka motivácia k účasti na aktivite.
• Výhody:
• jednoduchosť a rýchlosť delenia,
• tvorba skupín podľa preferencií realizátora aktivity (na základe cieľov, ktoré chce dosiahnuť).

Vhodné využitie nájdeme v tom prípade, ak realizátor aktivity sleduje svojou aktivitou presne definované ciele pri určených účastníkoch aktivity (napr. zlepšenie vzťahov medzi jednotlivcami, zistenie príčin správania alebo konfliktov a pod.).

Delenie podľa preferencií dieťaťa:

• takéto delenie má v sebe prvky spontánnosti a samostatného výberu, avšak je to skôr spolupráca medzi účastníkom a realizátorom aktivity,
• účastník si na vopred pripravené papieriky napíše zoznam napr. 3 členov, s ktorými by chcel spolupracovať a rovnako 3 členov, s ktorými by spolupracovať nechcel,
• realizátor aktivity následne papieriky vyzbiera, aby mohol zvoliť vhodné skupiny,
• k tvorbe skupín však využíva aj svoje vlastné ciele a zameranie aktivity (tým pádom môže v niektorých prípadoch dať účastníkovi aktivity aj takého člena, ktorého nepreferoval),
• túto formu delenia je vhodné realizovať na dve časti, nakoľko je časovo náročnejšia, čo je zároveň aj jej nevýhodou,
• prvá časť delenia sa môže realizovať v úvode vyučovacej hodiny, kedy deťom rozdáme papieriky a požiadame ich o napísanie mien podľa určených pokynov,
• následne dáme deťom prácu, resp. s nimi realizujeme inú činnosť, popri ktorej môže realizátor aktivity vytvárať skupiny na základe uvedených informácií z papierikov, 
• veľkou výhodou však je, že pomocou nej dokážeme zistiť vzťahy triede (jedná sa o sociometrickú metódu) a na základe nich smerovať celý priebeh aktivity.

Keďže ide o sociometrickú metódu a zároveň účastníci uvádzajú aj mená účastníkov, ktorých vo svojej skupine nepreferujú je dôležité byť opatrný, zachovať dôvernosť a intímnosť v neuvádzaní konkrétnych informácií týkajúcich sa účastníkov aktivity.

Príklady - spôsoby delenia do skupín:

• skupinové kartičky,
• žrebovanie charakterov,
• pohybová hra (Molekuly) s hudbou,
• náhodné rozrátavanie,
• kontaktné delenie,
• účastníci sa roztrúsia po určenom priestore, pričom majú zatvorené oči a prvá osoba, s ktorou prídu do kontaktu bude ich dvojicou (môžeme určiť počet účastníkov, ktorí sa majú spojiť),
• účastníci sú v tesnom kruhu pri sebe, zatvoria si oči a natiahnu svoju dominantnú ruku vpred, chytenie ruky iného účastníka symbolizuje tvorbu skupiny.

Zaujímavé, netradičné a vtipné členenie do skupín zvyšuje motiváciu účastníkov  v rámci realizovanej aktivity. Z toho dôvodu je dôležité mať pred samotným realizovaním aktivity premyslené aké delenie do skupín zvolíme, nakoľko táto činnosť dokáže výrazne ovplyvniť celý priebeh aktivity.

Pri voľbe formy treba dbať na viacero faktorov ako napr. zameranie aktivity, jej cieľ, čo chceme aktivitou dosiahnuť, obmedzenie práce stále rovnakých členov a pod. Na základe faktorov ovplyvňujúcich aktivitu môžeme zvoliť tú najvhodnejšiu formu.

Ak nebudeme brať ohľad na dôležité faktory, môže sa stať, že delenie bude chaotické, nezrozumiteľné, nudné a pre účastníkov aktivity unavujúce, čo môže byť zásadným bodom neúspechu aktivity.

Aby sme sa danej skutočnosti vyhli - je vhodné formy členenia obmieňať a vštiepiť do nich prvky atraktivity pre účastníkov aktivít.