Deti a prokrastinácia (alebo skôr lenivosť?)

Prokrastinácia nie je určite nikomu cudzia. Táto „príjemná" kamarátka nám mnohokrát krásne naukladala viacero povinností, ktoré sme mohli vypracovať už dávnejšie, na jednu kôpku. Je to úplne bežný aspekt života každého z nás.

Avšak, čo nie je bežné, je pripisovať svoje správanie prokrastinácii, keď je skôr dôsledkom lenivosti. Medzi prokrastináciou a lenivosťou existuje zásadný rozdiel. Človek, ktorý nesplní svoje úlohy a cíti výčitky, prokrastinuje, zatiaľ čo človek, ktorý nemá výčitky a necíti nepokoj z toho, že nesplní svoje povinnosti, je jednoducho lenivec :-).

Táto situácia je prítomná aj v školskom prostredí. Neustále odkladanie svojich činností a povinností deti pripisujú prokrastinácii, i keď o nej nemajú dostatok informácii. Je to termín, ktorý jednoducho zachytili, jeho časť si osvojili, a začali ho používať vo svojom nesprávnom význame. Samozrejme, nie je to tak pri všetkých deťoch. Ale nebojím sa tvrdiť, že väčšina si týmto pojmom ospravedlňuje svoju lenivosť.

Predtým, než sa pustíme do toho, ako by sme mohli takéto správanie odstrániť si stručne vysvetlíme, čo vlastne prokrastinácia znamená.

Jednoducho povedané – odkladanie úloh na neskôr, avšak k uvedenej krátkej definícii je dôležité pridať slovíčko „chronické" – teda dlhodobé, dlhotrvajúce, odkladanie úloh na neskôr. To je zásadný bod, ktorý nám definuje tento termín. Preto nemusíme mať obavy, ak si občas odložíme niektoré z našich povinností na neskôr.

Na základe viacerých výskumov je možné tvrdiť, že prokrastinácia má svoj základ v negatívnych emóciách osoby. Môžeme tu zaradiť napr. nudu pri vykonávanej činnosti, strach alebo stres z jej vykonávania. Ak sú tieto emócie prítomné, väčšinou sa snažíme sústrediť na aktivity, ktoré v nás vyvolajú opačné, teda pozitívne pocity. 

Čo s tým môžeme spraviť ?

To vám prezradím, až keď sa dostanem k napísaniu ďalšieho článku :-)

Ale nie, nebudeme prokrastinovať a pozrieme sa na to hneď.

Pri eliminácii prokrastinácie je skutočne dôležité mať vybudovanú istú mieru sebakontroly. Ak je niečo skutočne dôležité – a hlboko vo svojom vnútri viem, že to musím splniť, vtedy nastupuje na rad práve ona.

Aj keď sú prítomné negatívne emócie z činností, ktoré musíme vykonať, sebakontrola nám pomôže „začať" plniť svoje povinnosti.

Nápomocným môže byť rozdelenie úlohy na jednotlivé kroky, pričom na najnižšiu úroveň (ako prvý krok) zvolíme pre nás najjednoduchšiu časť povinnosti, ktorú musíme splniť.

Najdôležitejším prvkom je však skutočne „ZAČAŤ" a s tým, ako už bolo spomínané, pomôže práve vyššia úroveň sebakontroly.

Zároveň je vhodné si pamätať jednoduché motto:

„čo môžeme spraviť dnes, neodkladajme na zajtra."