Príbeh o priateľstve

Šesť kamarátov

Pred mnohými rokmi, v ďalekej krajinke, žilo šesť mladých chlapcov, ktorí sa však veľmi dobre nepoznali. Žili v krásnej dedinke, kde mal každý veľmi dôležitú prácu. Otcovia mladých chlapcov boli veľmi múdri a šikovní. Prvý z chlapcov bol synom pekára, druhý synom drevorubača, tretí synom kúzelníka, štvrtý synom rybára, piaty synom kráľa a posledný z nich synom rytiera. Blížil sa deň, kedy mali títo chlapci zastúpiť svojich otcov v ich práci. Ešte predtým však museli zažiť jedno veľké dobrodružstvo, ktoré ich malo niečomu naučiť. Otcovia ich na to dobrodružstvo pripravovali, ale chlapci o tom ani nechceli počuť.

Neustále si len hundrali popod nos:

„Ja nejdem na žiadne dobrodružstvo s nejakými inými chlapcami..."

Keď nastala tá správna chvíľa, tak sa stretli všetci otcovia so svojimi synmi pri bráne ich krásnej krajinky, aby ich pripravili na dobrodružstvo, ktoré ich čaká. Každý z otcov povedal svojmu synovi rovnakú vetu: „Vráť sa ku mne vtedy, keď zistíš, prečo si neodišiel sám." Hnev v očiach chlapcov sa prejavil i silným hromom z nebies. Nikam nechceli odísť. Po chvíľke však začali chlapci kráčať, i keď s veľkou nechuťou. Ako tak kráčali, pomaly sa im z dohľadu strácala krásna krajinka odkiaľ vyrazili. Bolo medzi nimi veľké ticho. Kráčali, pozerali sa sem a tam...nechápali aké dobrodružstvo ich môže na takejto nudnej ceste čakať, nechápali, čo sa majú naučiť s úplne cudzími ľuďmi... Kopali do kameňov na zemi, počúvali zvuky rieky a kráčali, kráčali... Po čase, keď sa začalo stmievať, chlapci zbadali neďaleký les. Vedeli, že sa ešte nesmú vrátiť naspäť do dedinky lebo nepoznali odpoveď na otcovu hádanku. Museli sa niekam uchýliť na celú noc.

V tom sa ozval syn drevorubača: „Mali by sme tu zostať. Začína byť tma a ďalej to môže byť v lese nebezpečné."

„Kde tu chceš zostať?" ozval sa kúzelníkov syn, "veď sa tu nemáme ani kde schovať. Mali by sme ísť ďalej."

„Ďalej? A čo bude ďalej?" rozmýšľal syn rybára.

„Ďalej možno nájdeme ďalšiu dedinu, kde nám dajú poriadne najesť a aj posteľ tam nájdeme!" zakričal kráľov syn.

„Neviem, neviem...zostal by som na takomto odľahlom mieste..." poznamenal syn pekára.

„Bojkovia..." pohŕdavo sa pousmial syn rytiera.

Šiesti chlapci sa nevedeli dohodnúť na tom, čo majú robiť. Jeden z nich chcel zostať, ďalší chceli pokračovať v ceste...všetci však vedeli, že sa nechcú rozdeliť. Ako tak kráčali ďalej, tak započuli strašidelné hlasy. Chlapci sa rýchlo rozutekali do hlbín lesa...každý však iným smerom. Strašidelné hlasy ich neustále prenasledovali až ich doviedli do samotného stredu lesa, kde sa všetci chlapci opäť stretli.

„Čo budeme robiť?" zakričal rybárov syn.

V tom sa ozvali strašidelné hlasy: " Vstúpili ste do nášho lesa, a to bez nášho dovolenia!"

Syn kráľa si odkašlal a odpovedal: „Dovoľte mi, obyvatelia lesa, sa Vám z hĺbky srdca ospravedlniť. Nevedeli sme, že je to Váš les. Sľubujem Vám, že tu nespravíme neporiadok a hneď, keď začne vychádzať slnko, tak odídeme."

Strašidelné hlasy postupne stíchli a odišli preč...

„Čo budeme ale teraz robiť?" spýtal sa pekárov syn, "veď nemáme žiadne jedlo."

„O to sa neboj!" poznamenal syn rybára, neďaleko tu je rieka. Otec ma naučil chytať ryby i bez udice. Ulovím nám nejaké jedlo!"

„A čo z toho? Veď nemáme ich ako upiecť." odpovedal pekárov syn.

„To nechajte na mňa!" povedal drevorubačov syn, „pozháňam nám nejaké drevo, ale potrebujeme aj oheň, aby sme ho mohli zapáliť."

„Hah! To bude hračka," odvetil syn kúzelníka, „keď som bol malý, tak ma otec naučil kúzlo, ktorým dokážem zapáliť drevo. Ja sa o to postarám."

„Paráda! Tak ja tie ryby upečiem," povedal pekárov syn, "mám špeciálne korenie, ktoré keď pridám na akékoľvek jedlo, tak z toho spraví takú chuťovku, že si budeme prsty oblizovať!"

V moment, keď sa začali na ohni piecť ryby bolo počuť zavíjanie vlkov. Vystrašení chlapci sa báli, že vlci zaútočia.

V tom vybral rytier svoju magickú zbroj, ktorou vystrašil všetkých vlkov. Ostatní chlapci sa mu poďakovali a spoločne si uvedomili, že keby sa z nich túto noc nestali kamaráti, tak by mali veľké problémy.

Keď sa chlapci vrátili pri východe slnka späť k bráne ich krásnej dedinky zbadali ich čakajúcich otcov. Spoločne sa rozutekali k nim a zakričali: „Už vieme! Toto dobrodružstvo sme zvládli len preto lebo sme boli kamaráti! Každý z nás v sebe ukrýva niečo dôležité a spoločne sme boli silní!" Hrdí otcovia sa s úsmevom pozreli na svojich synov a dodali: „Tie strašidelné hlasy, ktoré ste počuli... to sme boli my. Skúšali sme ako sa zachováte a či ste hodní nás zastúpiť v našej práci. A teraz už vieme, že môžete pracovať tak ako my...ako najlepší kamaráti, ktorí si vždy v núdzi pomáhajú."

Reflexia k príbehu:

1. Ako si dokázali kamaráti v lese vzájomne pomôcť?

2. Čo chceli otcovia naučiť svojich synov?

3. Myslíte si, že keď sme všetci kamaráti, tak toho spolu dokážeme oveľa viac, než keď sme sami?